Dennik Sport:BOLI SME pri návrate hokejistu LADISLAVA ŠČURKA na majstrovský ľad

BOLI SME pri návrate hokejistu LADISLAVA ŠČURKA na majstrovský ľad


Po zápase si podávajú ruky dvaja spoluhráči z majstrovských Košíc Ladislav Ščurko (vo svetlom) a Matúš Petričko. FOTO TOMÁŠ PETRO
Hovorilo a písalo sa už o tom niekoľko dní. V sobotu sa po dvaapolročnej pauze vracia na majstrovský ľad Ladislav Ščurko. V drese rodnej Gelnice mal vykorčuľovať na ľad proti Rimavskej Sobote. A tak sa aj stalo. Inak povedané - tretí tím II. ligy B-skupiny hostil lídra tabuľky. Nemohli sme teda pri tom chýbať. Gelničania nakoniec prehrali vysoko 4:9 (0:4, 2:2, 2:3). Šcurko si pripísal jednu asistenciu.
Večerná cesta do šesťtisícového okresného mesta v centre Hnilickej doliny nebola pre hustú hmlu a klzkú vozovku dvakrát pohodová. Pred kráľovským mestom s bohatou baníckou tradíciou sme dostihli autobus s rimavskosobotským evidenčným číslom. Iba sme krútili hlavami, že v tejto súťaži jazdia fanúšikovia za svojím mužstvom. Veď v extralige to zďaleka nie je bežná vec. A to domáci organizátori očakávali dokonca tri autobusy fanúšikov hostí! Posilnili aj bezpečnostnú službu, lebo prvý zápas na Gemeri sa nezaobišiel bez potýčiek medzi fanúšikmi a teraz sa očakávala odveta. Našťastie zostalo iba pri hrozbe.

Gelnický zimný štadión zažil svoj veľký deň 12. novembra 1986, keď sa začala prevádzka umelej ľadovej plochy. Iba pred poldruha rokom ho už zastrešili, vlani aj opláštili vynovili ho aj zvnútra. Na najväčšiu návštevu si však musel počkať to uplynulého víkendu. „Bežne chodí na zápasy 300-400 ľudí, teraz ich očakávame viac,“ povedal pred stretnutím známy gelnický funkcionár Marián Znak.

A veru tak aj bolo. Lístky po 50 centov sa predávali jedna radosť a nakoniec pokladníčka predala okolo 750. Ďalšie desiatky detí a hostí púšťali dnu aj bez lístka. Ťahákom bol nielen líder tabuľky, ale hlavne oficiálne prvý majstrovský zápas Ladislava Ščurka za seniorov Gelnice. Trúfame si povedať, že okolo hracej plochy bolo natlačených (malá tribúnka je len za jednou bránkou) okolo tisícky fanúšikov. A medzi nimi i početná skupinka zástupcov médií. Toľko ich veru na gelnickom štadióne ešte nebolo. „Takú návštevu si nepamätám. Toľko divákov tu ešte nebolo,“ pochvaľoval si prezident HK Slovan Zoltán Kolbasky.

Pri príchode k hracej ploche sme zacítili naftový dym. „To je z rolby. Predchádzajúca však bola ešte horšia, dymila oveľa viac. V klube sú radi aj za túto. Ak sa nájdu financie, radi by ju prerobili na propán-bután,“ zasvätil nás do problematiky miestny novinársky kolega Jozef Petruška. Preto sme aj rýchlo pochopili, prečo sú veľké plechové dvere za oboma bránami permanentne otvorené.

Pri nástupe na hraciu plochu sa domácim hráčom ušiel aplauz, najväčší, pochopiteľne Ladislavovi Ščurkovi. Ten nastúpil v druhom útoku s Leitnerom a Šiškom. Po prvý raz sa na ľad dostal už po 18 sekundách. Pravda, to už hlavný rozhodca Kubuš vhadzoval puk opäť v stredovom kruhu za stavu 0:1. Hostia totiž premenili hneď svoj prvý útok. Ščurko sa rozbiehal pomalšie. Predsa len, kondičný deficit bol badateľný, aj keď išlo až o tretiu najvyššiu súťaž. V 9. min. už bolo 0:3, a keď 14 sekúnd pred koncom I. tretiny strelili hostia štvrtý gól, Ščurkov comeback začal naberať kontúry debaklu.


Ladislav Ščurko FOTO TOMÁŠ PETRO
Pred začiatkom II. tretiny zavítala na zimák s vnučkou na rukách primátorka Gelnice Anna Nemčíková. „Sem-tam zájdem na hokej. Vybrala som sa aj dnes. Prišla som sa pozrieť, ako sa bude dariť našim chlapcom a taktiež som zvedavá, asi ako každý druhý na štadióne, na Laca Ščurka,“ usmiala sa primátorka a podotkla, že mu možno priniesla šťastie. A naozaj, domáci hokejista, akoby čakal na jej príchod. V 27. min. počas presilovky znižoval strelou od modrej na 1:5. Gelničania si totiž ešte pred tým opäť neustrážili prvú minútu. Tentoraz inkasovali po 38 sekundách. Gól však rozhodcovia pripísali Jankeovi, ktorý tečoval Ščurkovu delovku. Onedlho Gelničania pridali i druhý gól, ale zopakoval sa scenár z I. tretiny. Aj v druhom dejstve totiž domáci inkasovali nielen v prvej, ale i v poslednej minúte. Tentoraz 57 sekúnd pred klaksónom.

Počas druhej prestávky sme prijali pozvanie na teplý čaj, ktorý naozaj prišiel vhod. Cestou do spoločenskej miestnosti sme na chodbe zaregistrovali päť podobizní najznámejších hokejových rodákov. Z nich sa najviac vynímali útočník Ladislav Ščurko a súčasný reprezentačný obranca Michal Sersen. V Gelnici sú na nich právom hrdí. Veď obaja boli pri historickom striebre Slovenska na majstrovstvách sveta hráčov do 18 rokov v ruskom Jaroslavli v roku 2003! Lepší výsledok Slovensko v tejto vekovej kategórii nedosiahlo. „Laco u nás vyrastal, žije tu, tak prečo by s nami nemohol trénovať a hrať. Doriešili sme aj papierovo jeho štart v II. lige. Nevidíme v tom nič iné, jednoducho ide o šport. Samozrejme, jeho návrat prilákal aj viac divákov, ktorí naň boli zvedaví. Napriek tomu, že dva a pol roka nebol na ľade, vidieť, že je to iný hráč, pán hokejista,“ povedal na margo angažmánu Ladislava Ščurka, prezident HK Slovan Zoltán Kolbasky.

V poslednej časti hry hostia potvrdili svoju dominanciu na ľade. Boli jasne lepším tímom a nakoniec veľa nechýbalo, aby sa domov vracali s dvojciferným výsledkom.

Uponáhľal návrat, čaká ho veľmi veľa roboty

Laco, po vyše 2,5 roku ste sa vrátili na majstrovský ľad, hoci až v treťej najvyššej súťaži. Pocity?

„Je to pekné hrať za rodnú Gelnicu, no škoda, že sme nevyhrali. Premiéru mám za sebou a pred sebou ešte veľmi veľa roboty.“

Ako ste spokojný so svojím výkonom?

„Nie veľmi. Bolo vidieť obrovské nedostatky v disciplíne, kondičnej či individuálnej hráčskej činnosti. Strašne veľa roboty ma čaká.“

Zadýchali ste sa počas zápasu poriadne?

„Áno. Aspoň, že mi trošku išla technika.“

Čakali ste, že to bude až také ťažké?

„Áno. Nemal som veľké oči. V najbližšom čase sa budem snažiť dohnať to, čo sa už prakticky vlastne ani nedá. Budem sa aspoň snažiť. Verím, že s každým ďalším zápasom to bude lepšie a lepšie.“

Tvrdou strelou od modrej čiary ste znížili hrozivý náskok súpera. Gól však neuznali vám, ale vášmu spoluhráčovi Jankeovi po vašej diskusii s hlavným rozhodcom Kubušom...

„Spoluhráč mi povedal, že puk tečoval a ja si nechcem pripisovať nejaké góly alebo body, ktoré nie sú moje. Preto som išiel za rozhodcami, aby prepísali strelca gólu.“

Aj ste si spomenuli na svoj predchádzajúci posledný zápas?

„Nie. Vôbec som o tom nepremýšľal. Popravde, ani som veľmi nevedel, čo môžem čakať od tohto stretnutia. Škoda, že sme tak vysoko prehrali. Premiéru však mám za sebou. O týždeň nás čaká ďalší zápas.“

Mohli ste si vybrať i lepšieho súpera na ouvertúru.

„Ja si ho nevyberám. Mám to za sebou a ideme ďalej. Dúfam, že na budúce to bude oveľa lepšie.“

Neuponáhľali ste trochu návrat na ľad?

„Myslím si, že trochu áno. Ak však človek veľmi chce, tak všetko ide bokom a nepripúšťa si možné fiasko.“


Zápas si nenechala ujsť ani priateľka Zuzka. FOTO TOMÁŠ PETRO
Na zápas prišlo okolo tisíc fanúšikov. V Gelnici vraj toľko ľudí ešte nebolo na štadióne. Čo vy na to?

„Nečakal som až takú návštevu. Som vďačný fanúšikom, ktorí zavítali na zápas. Žiaľ, nepodarilo sa nám potešiť ich. Verím, že v najbližšom domácom stretnutí to už bude iné.“

Do Gelnice síce zavítal líder súťaže, no najviac lákal Ščurko. Súhlasíte?

„Asi áno. Som rád, že ešte mám nejakých fanúšikov. Vážim si ich a budem sa snažiť hrať tak, aby som ich nesklamal.“

Boleli aj nohy, keď ste si vyzuli korčule?

„Samozrejme, tridsať mesiacov je dlhé obdobie, takže nohy si museli zvykať.“

Vraj ste dostali ponuku aj z prvoligového Trebišova.

„Nechcem to teraz komentovať.“

V Košiciach ste končili s číslom 23. V Gelnici ste začali s 22-kou. Prečo?

„Povedali mi, že 23-ku nemajú, tak som si vybral 22-ku.“

EXSPOLUHRÁČA PODPICHOVAL

Počas zápasu i po ňom mal Ladislav Ščurko debatu s hosťujúcim Matúšom Petričkom. Nečudo. Obaja sa narodili nielen v rovnaký deň 4. apríla (Petričko je o šesť rokov starší), ale vyše roka si zahrali spolu aj v Košiciach. Práve v majstrovskej sezóne 1998/99. „Trochu som ho podpichol. Veď nám strelil tri góly, tak som sa ho pýtal, čo vystrája. Či sa sem prišiel vystrieľať,“ usmial sa hokejový navrátilec.

SPOKOJNÝ TRÉNER

Tréner Gelnice Ladislav Strompf nemusel Ladislava Ščurka lámať a prehovárať, aby prišiel a obliekal dres Gelnice. „Povedal som mu, že ak chce hrať za nás, určite mu nebudem stáť v ceste. Každý si zaslúži druhú šancu,“ vrátil sa o niekoľko dní dozadu Ladislav Strompf, ktorý bol spokojný s výkonom svojho v súčasnosti najznámejšieho zverenca. „Vedel som, že to bude mať ťažké, ale čo som od neho žiadal, to spravil. Pochopiteľne, miestami mu puk skočil cez hokejku a prišla i nejaká nepresnosť, ale je to len otázka času, keď sa to zmení. Aj tak som však bol veľmi spokojný. Ešte pár takýchto hráčov a bolo by to iné,“ usmial sa gelnický kouč pri svojej predstave. Laca hokejová verejnosť pozná skôr ako centra, za Gelnicu nastúpil ako pravý krídelník. „Pýtal som sa ho na to. Laco mi povedal, že v poslednom čase hrával už väčšinou na krídle. Snažil som sa k nemu do útočnej trojice doplniť šikovných hráčov, ktorí rýchlejšie rozmýšľajú na ľade, vedia mu dať v pravý čas prihrávku, aby nemusel všetko robiť sám.“

Ako ho prijali spoluhráči? „Normálne. Všetci sa navzájom poznajú. Keby aj tak niekto utrúsil nejakú poznámku či narážku, myslím si, že by som zakročil,“ dodal kormidelník Gelnice.

PO TAKMER TISÍCKE DNÍ

Presne 967 dní trvala hokejová prestávka Ladislava Ščurka. Ten naposledy obliekol dres Košíc v piatok 10. apríla 2009 v šiestom finálovom stretnutí play-off v Skalici. Košičania vyhrali po predĺžení a samostatných nájazdoch 3:2 a celkovo v sérii 4:2. Po desiatich rokoch sa konečne dočkali titulu.S číslom 23  sa o to zaslúžil aj Ladislav Ščurko. Center štvrtého útoku mal po svojich krídlach Michela Miklíka a Richarda Jenčíka. V sezóne 2008/09 odohral 70 zápasov, v ktorých zaznamenal 13 bodov za sedem gólov a šesť asistencií. Vychutnal si majstrovské oslavy, no 23. apríla 2009 ho vzali do väzby. Podľa obžaloby 5. januára 2008 na odpočívadle štátnej cesty z Košíc do Prešova po verbálnom konflikte v úmysle usmrtiť fyzicky zaútočil na bývalého rozhodcu Mareka Liptaja a minimálne devätnástimi seknutiami a bodnutiami nožom do hornej časti tela ho zavraždil. Liptajove pozostatky boli náhodne nájdené v plytkom hrobe v decembri 2008 medzi obcami Huncovce a Veľká Lomnica. Od 8. novembra 2011 je 25-ročný gelnický rodák stíhaný na slobode po tom, čo Krajský súd v Košiciach zamietol sťažnosť prokurátora proti jeho prepusteniu z väzby. Aj preto mohol nastúpiť na zápas 12. kola II. hokejovej ligy Skupina B proti R. Sobote.

TOMÁŠ PETRO

 

Ladislav Ščurko

Zápas si nenechala ujsť ani priateľka Zuzka.

Po zápase si podávajú ruky dvaja spoluhráči z majstrovských Košíc Ladislav Ščurko (vo svetlom) a Matúš Petričko.

Na ľad nastúpil po takmer tisíc dňoch.

FOTO TOMÁŠ PETRO
05.12.2011 16:09:52
Romi - Admin
Online hokejový manažér - zahraj sa na skutočného hokejového manažéra!
Admin: rominho22@azet.sk
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one